Rodokmeň

„Človek je zložený z niekoľko ingrediencií, ktorých sa môže dotknúť. Niečo máme po predkoch, niečo sme dostali a za všetko musíme ďakovať,“  

Květa Fialová

Ak sa opýtate 100 ľudí, či majú záujem dozvedieť sa viac o svojich predkoch drvivá väčšina ľudí by povedala áno. Koniec koncov každý má predkov, keby to tak nebolo neboli by sme tu dnes. Povedané inak každý vo svojej podstate má záujem o svojich predkov. Všetci dobre vieme, že naše dôležité kroky, životné zmeny a udalosti sa nezaobídu bez rodných dát našich a našich najbližších predkov. Tieto životné situácie nás vedú k tomu aby sme svoje rodové dáta príslušnými listinami a dokumentmi dôkladne opatrovali, zhromažďovali a uchovávali.

Okrem praktickej stránky tejto činnosti majú tieto okolnosti aj širší význam. Otvárajú nám dvere do rodinnej a rodovej histórie a to pátraním po svojich koreňoch, svojom pôvode. Týmto bádaním sa dozvedáme o udalostiach našich predkov, ako žili a ako boli ich životy späté s osudom národa.

 

Rodokmene odkrývajú staré tajomstvá

Rodopis je krásny koníček, ktorý zbližuje nielen generácie, ale hlavne celú rodinu. Čím ďalej viac ľudí sa snaží zistiť, kam až siahajú ich korene. Chcú vedieť, kto boli ich predkovia, odkiaľ pochádzali, ako žili. Alebo aj to, či jeden určitý povahový rys nie je rodovo dedičný.

 Určite skoro každý zažil situáciu, kedy mal pocit, že miesto, ktoré náhodou navštívil, je mu povedomé. Alebo sa mu zdá, že situácia, ktorú práve prežíva, už tiež niekedy zažil. Ten pocit, keď si človek povie: „To je déja vu“ (už raz videné).

Týmto slovným spojením sa v psychológii označuje stav, kedy má človek intenzívny pocit niečoho už skôr prežitého, videného alebo počutého. Presne tieto okamihy môžu byť impulzom k tomu, aby sa jedinec rozhodol začať pátrať po svojich koreňoch.

V archívnych dokumentoch sa dajú nájsť faktické údaje o narodení, svadbe a úmrtí našich predkov. Nájdeme tu informácie, kde bývali, koľko mali detí, aké vykonávali remeslo či povolanie. Alebo zistíme, aké mali postavenie v obci (richtár, kostolník, pôrodná baba alebo žobrák). Nahliadneme aj na príčinu smrti. Môžeme tiež dohľadať, aký mali naši predkovia majetok. Môžeme dokonca zistiť aj pôvod svojho priezviska.

Väčšinou sa pátraním v matrikách, archívoch a dochovaných kronikách dozvieme, prečo máme vzťah k určitému miestu alebo napríklad k nejakému remeslu, ktoré sa po generácie v rodine dedilo. Niekedy však zistené informácie môžu postaviť na hlavu to, čo si predávali už generácie ako zaujímavý rodinný príbeh. Skutočnosť, že podľa dochovaných archívnych materiálov sa nepotvrdia rodinné rozprávania, ktoré sa predávajú z generácie na generáciu, môže byť určitým sklamaním.

O svojich predkov a prostredie, z ktorého vzišli, sa ľudia asi zaujímali vždycky. V súčasnej dobe však ich túžba dozvedieť sa viac narastá. A preto viacej vyhľadávajú služby ľudí, ktorí sa na pátranie špecializujú, teda genealógov.

S čím sa na genealógov ľudia najviac obracajú? Záujem o spracovanie rodokmeňa je hlavne u zvláštnych priezvisk. Alebo má rodina veľmi zaujímavú historku o svojom pôvode, ktorú si chce potvrdiť. Motiváciou je často aj dôležitý životný okamih. Ľudia sa o tieto informácie začínajú zaujímať napríklad pri založení vlastnej rodiny, privítaní prvého potomka alebo naopak v čase, kedy sa rozlúčili s rodičmi. Rodokmeň môže byť aj veľmi neobvyklým darom.

Čítať 1106958 krát Naposledy zmenené sobota, 28 marec 2015 20:59
Zostaňte s nami v kontakte a prihláste sa na odber noviniek